Kritika evolučného chamulizmuKritika evolučného chamulizmuKde bolo, tam bolo, za siedmymi routrami a jednym firewallom, bol raz jeden mailing list a v ňom som sa dostal do akéhosi sporu s Marianom Chamulom (MCh). Už sa ani nepamätám, o čo presne šlo, dôležité je, že MCh na moje argumenty reagoval doporučením prečítať si jeho Kritiku zelenej paradigmy. Chápem, že sa mu nechcelo dookola omieľať niečo, čo už raz napísal a čo si môže každý prečítať. Tak som teda premohol vrodenú lenivosť a pustil sa do štúdia evolučného chamulizmu, ktorého hlavné myšlienky sú vyjadrené v Kritike zelenej paradigmy.
Hoci je Kritika zelenej paradigmy dosť rozsiahla a len sa tak hemží ťažkými myšlienkami, pri čítaní som sa rozhodne nenudil. MCh totiž pri písaní nešetril tvrdeniami, ktoré mi pomaly ale iste vyplavovali do krvi deriváty adrenalínu (tzv. nasieracie hormóny). Ich zbytky ma aj po niekoľkých dňoch nútia sadnúť ku klávesnici a napísať túto reakciu. Snáď mi vydržia až do konca.
Pretože Kritika evolučného chamulizmu je reakciou na Kritiku zelenej paradigmy, doporučujem prečítať si najprv pôvodný článok. Občas budem z Kritiky zelenej paradigmy citovať a tieto citáty budú označené kurzívou.
Čakal som, že MCh vysvetlí, ako k zelenej paradigme, ktorú kritizuje, prišiel. Kde o nej počul, alebo čítal. Nič. Môžem si len domýšľať, že zelená paradigma predstavuje súhrn jeho vedomostí o názoroch a myšlienkových zdrojoch ochráncov životného prostredia pozbieraných z bežných médií (periodická tlač a TV) a doplnených vlastnými úvahami. Ťažko je mi oponovať tým, že nejaký názor, ktorý MCh do svojej predstavy o zelenej paradigme zahrnul, tam nepatrí. Okrem malého počtu profesionálov sa totiž ochranou životného prostredia zaoberá množstvo dobrovoľníkov - ľudí, ktorých trápi súčasný stav spoločnosti (alebo nejaký konkrétny problém) a chcú ho riešiť. Ich názory odrážajú rôznu hĺbku poznania problému a mieru angažovanosti, preto sú dosť rôznorodé a môžu si aj protirečiť. Napokon zďaleka nie všetko, čím sa ochrancovia prírody zaoberajú, si vyžaduje schopnosti polyhistora. Veľmi často ide o očividné porušenie zákonov alebo základných etických noriem a brániť sa tomu má právo expert aj nevzdelanec.
Myslím si, že zelená paradigma vlastne neexistuje, že ochrancov prírody spojuje skôr uvedomenie si problému a snaha riešiť ho, než jednotná myšlienková platforma. Názory, ktoré sú napriek tomu medzi ochrancami prírody väčšinou prijímané kladne a ktoré MCh spochybňuje, tie sa teraz pokúsim obhájiť.
Pred ďalším pokračovaním si však pomôžem tézou. MCh ich používa na sprehľadnenie svojho článku a ja by som rád nasledoval jeho príklad.
| Téza 1 | Predstava zelenej paradigmy od MCh nezodpovedá skutočnosti. |
Myslím tým to, že ochranárska verejnosť nemá tie názory, ktoré si on myslí, že má. Pochybujem tiež o tom, že je možné konzistentnú zelenú paradigmu vytvoriť.
Po viacnásobnom destilovaní evolučného chamulizmu dostaneme superčistý pojem evolúcie. Evolúcia, ako ju chápe MCh, je podstatou jeho predstáv o fungovaní sveta. Dajme však slovo priamo jemu: "Čo to teda evolúcia je. Jednoducho povedané, evolúcia je vývoj nášho Vesmíru." Inde MCh píše: "Veľmi rozšírený omyl je, že evolúcia je darwinovský vývoj živožíšnych a rastlinných druhov na Zemi." Podľa MCh je teda evolúciou vývoj vesmíru ako celku smerom od jednoduchšieho k zložitejšiemu.
Zdá sa mi zbytočné zavádzať nanovo pojem evolúcia, keď ho môžeme zameniť za vývoj vesmíru a evolúcii ponechať jej darwinovský význam. Ale MCh má svoju hlavu a podľa nej sa evolúcia riadi týmito pricípmi:
Takto stručne vymenované to možno nevyzerá zle. Pri podrobnejšom skúmaní však možno nájsť niekoľko ... hmm ... "nezrovnalostí". MCh absolutizuje narastajúcu zložitosť usporiadania vesmíru do tej miery, že popiera narastanie entropie v tom istom vesmíre, čím sa jeho predstava dostala do rozporu so základnými fyzikálnymi poznatkami (pozn. editora: domnívám se, že rozpor zde není. Zákon růstu entropie platí pouze v izolovaném systému. Naproti tomu všechny procesy, které pozorujeme, probíhají za nezanedbatelné interakce, výměny energie, hmoty a toku entropie s okolím. Není ani jisté, zda lze celý náš Vesmír považovat za izolovaný systém. Pokud se odvoláváme na fyzikální zákony, měli bychom je především detailně znát). Pokúša sa tiež spôsobmi vlastnými pre živé organizmy (princíp výberu) opísať vývoj všetkých foriem hmoty. Aplikovať princíp výberu na "kultúrnu vrstvu" je dávno známy sociálny darwinizmus, ktorý už žiaden slušný sociológ neberie vážne. O molekulárnom, atomárnom, či dokonca elementárnočasticovom darwinizme som zatiaľ nepočul, zrejme je tá myšlienka natoľko absurdná, že ešte nikoho nenapadla. Azda len keď má niektorý fyzik špičku a potrebuje vysvetliť niečo z fyziky nejakému nechápajúcemu biológovi, môže použiť podobné formulácie ako MCh.
| Téza 2 | Evolúcia podľa MCh je duch svätý, prítomný všade a všetko riadiaci. |
Čím chcem povedať, že MCh sa všetky známe javy pokúša vysvetliť v kontexte vlastnej predstavy o evolúcii. Je to jeho paradigma.
Čo má ale MCh proti zelenej paradigme (resp. proti vlastnej predstave o zelenej paradigme)? No predsa to, že odporuje evolúcii (resp. jeho predstave o evolúcii). Podľa MCh je človek evolúciou predurčený na vytvorenie novej (vyššej) vrstvy - kultúry. Nechajme však chvíľu hovoriť jeho tézy: "Evolučný význam človeka je vo vytváraní kultúry. Človek má právo a povinnosť použiť také prostriedky, ktoré slúžia na udržanie a vývoj jeho kultúry. Narušovanie rovnováhy v prírode je jeden zo základných ontotvorných procesov ľudskej kultúry. Človek má jednu z dvoch možností: buď bude existovať v rovnováhe s prírodou a stane sa slepou vývojovou vetvou, alebo zostane nositeľom ďalšieho vývoja na Zemi a bude narušovať rovnováhu v prírode."
MCh považuje súčasnú podobu kresťanskej kultúry za víťaza prirodzeného výberu medzi kultúrami, jej extenzívny rozvoj považuje za jej základný atribút a v mene evolúcie tomuto procesu udeľuje požehnanie. Je kresťanstvo definitívnym víťazom nad inými kultúrami? Ak áno, je to dobré z hľadiska ďalšieho vývinu (evolúcie)? Podľa MCh rozhodne áno, podľa mňa to vôbec nie je isté (pozn. editora: myslím, že Marián Chamula vůbec necharakterizoval kulturu, kterou považuje za potřebné rozvíjet, jako křesťanskou. Pokud by pan Peter Kupčík pozorně četl, o co tzv. "zakladateli chamulismu" :-) jde, mohl by zjistit, že MCH sleduje základní principy filosofie EXTROPISMU, která je v podstatě antitezí křesťanství. Podrobněji např. v dílech Maxe Mora či Vernona Vinge) .
Je naozaj význam človeka vo vytváraní kultúry? Čo to vlastne znamená "mať význam"? Podľa MCh je to akési predurčenie - úloha daná vyššou mocou, ktorá dáva človeku právo a povinnosť rozvíjať kultúru. V Kritike zelenej paradigmy sa síce nikde nevyskytuje hodnotenie, že rozvíjať kultúry je dobré a opak je zlý, mám však dojem, že takéto rozlišovanie je pre MCh apriórnym predpokladom. Nie však pre mňa, hlavne nie vtedy, ak by som za kultúru mal považovať to, čo MCh.
Je narušovanie rovnováhy v prírode nutné pre rozvoj kultúry? Podľa evolučného chamulizmu sú príroda a kultúra dvomi susednými evolučnými vrstvami, pričom kultúra je vyššou vrstvou. Prečo by však mala byť deštrukcia nižšej vrstvy predpokladom pre rozvoj vrstvy vyššej? Stalo sa tak niekedy predtým? Rozrušila príroda nejakým spôsobom svoju susednú, alebo ktorúkoľvek inú nižšiu vrstvu? Molekuly, atómy aj elementárne častice sú súčasťou rastlín aj živočíchov, bez nich by príroda nemohla existovať. Prečo by to v prípade kultúry malo byť inak? Napokon sám MCh na inom mieste Kritiky zelenej paradigmy píše: "Každá nižšia vrstva Vesmíru tvorí (môže teda aj ničiť) vrstvu vyššiu, nie naopak." Myslím, že dozrel čas na ďalšiu tézu:
| Téza 3 | Vymyslená zelená paradigma odporuje vymyslenej evolúcii, ktorá si navyše sama vnútorne odporuje. |
Takže to vyzerá, že z Kritiky zelenej paradigmy neostal kameň na kameni. Na záver je však ešte skoro, MCh si to najlepšie nechal na koniec.
V poslednej časti Kritiky zelenej paradigmy sa MCh venuje konkrétnym otázkam vzťahu človeka a prírody.
Prvá otázka sa týka možnosti prežitia človeka bez prírody. Podľa MCh to síce zatiaľ nie je možné, ale pracuje sa na tom a raz vraj človek zmení svoju biologickú podstatu tak, že prestane byť na prírode závislý. Myslím, že by mal menej čítať knihy označované ako sci-fi, alebo ich aspoň nebrať tak vážne.
Druhá otázka sa týka chápania odpadu ako suroviny. Konkrétne o tom píše toto: "Jeden z najstupídnejších argumentov niektorých zelených proti civilizácii je, že likviduje suroviny a mení ich na nepoužiteľný a škodlivý odpad. ... Predstava, že výrobou sa užitočná vec (surovina) mení na naveky neužitočnú (odpad) je neuveriteľne naivná. ... Chce to iba novú technológiu a možno väčší prísun energie." Tu sa MCh ukázal ako veľký ignorant. Pokiaľ viem, sú to práve ochráncovia prírody, ktorí poukazujú na to, že odpad by sa mal chápať ako ďalšia surovina a že by sa mal recyklovať. A sú to práve nové technológie, ktoré v nás vyvolávajú dojem, že recyklácia je zbytočná, pretože je drahšia ako výroba z prvotnej suroviny. Veď kedysi bolo šťastím nájsť podkovu, pretože to bol drahocenný kus železa, ktoré sa dalo prekovať a použiť na iný účel. Alebo keď číňania vymysleli papier, vážili si ho tak, že sa táto ich vlastnosť stala povestnou. Dnes je hádam lacnejšie vyrobiť nový plastový príbor, ako umyť príbor už raz použitý. Je to priamy dôsledok rozvoja kultúry v zmysle evolučného chamulizmu (pozn. editora: mám dojem, že nelze mluvit všeobecně o nějaké "nové technologii". Existují jak nové technologie, které vedou k šetrnějšímu využívání přírodních zdrojů, ale stejně tak můžeme najít i protipříklady - technologie, které se chovají k přírodě opačně. Dá se však předpokládat, že spíše než dostatek surovin nám bude brzy chybět dostatek ENERGIE k jejich zpracování (viz nedávná přednáška dr. P. Jakeše pro klub Sisyfos)).
Ďalšia otázka sa týka výroby a spotreby energie. Podľa MCh je to kľúčová ekologická téma. Tiež podľa MCh je zvyšovanie spotreby energie žiadúce pre rozvoj kultúry. Nikde ani pol slova o zvyšovaní efektívnosti vo využívaní energie. Nie je ťažké doviesť tieto myšlienky do skutočne absurdných záverov, napr. že najlepšie počítače boli staré elektrónkové monštrá, pretože všetky nasledujúce spotrebovávali stále menej a menej energie (pozn. editora: toto vidím ale jako skutečně zcela nesmyslný závěr - Marián Chamula propaguje moderní technologie a tím IMPLICITNĚ samozřejmě klade důraz i na efektivní využívání jakýchkoliv zdrojů, včetně energie) .
Spolu s obhajobou rastu spotreby energie spieva MCh ódy na rozvoj jadrovej energetiky. Napriek tomu, že argumenty odporcov jadrovej energetiky považuje za naivné, venoval trochu vlastnej energie ich vyvráteniu: "Zelené organizácie často argumentujú, že odpad z jadrovej energetiky je nebezpečný a musí sa skladovať a chrániť až niekoľko tisícročí. Je pozoruhodné, že ich ani nenapadne, že možno už o pár desiatok rokov bude tento odpad vyhľadávaným zdrojom energie." Nuž, možno ich to nenapadlo preto, že sa lepšie vyznajú vo fyzike a vedia, že celková energia vyžarovaná pri rádioaktívnom rozpade je pomerne malá a na energetické využitie úplne nevhodná. Jej nebezpečenstvo nie je v množstve, ale v tom, že živé organizmy sú na ňu veľmi citlivé. (pozn. editora: Už podruhé zde pan Kupčík "vyučuje fyziku", bohužel chybně. Zřejmě mu ušlo, že skutečně existují relativně nové způsoby, jak energeticky využít a zároveň ODSTRANIT odpad ( tj. směs Uranu 238 se zbytkem primárního paliva Uranu 235 ) z klasických jaderných elektráren. Jsou známy dva - 1. hybridní reaktory, kdy je vyhořelé palivo bombardováno a TRANSMUTOVÁNO intenzivním zdrojem neutronů z termonukleárního reaktoru. 2. intenzivním zdrojem neutronů je olovo, ostřelované protonovým dělem, nyní už civilním produktem projektu Star Wars (SDI). V obou případech dojde k daleko efektivnějšímu "spálení" Uranu než u dnešních klasických JE a ke zneškodnění radioaktivity následného odpadu, takže už nebudou takové problémy s jeho uskladněním, hle, jak je nová technologie EKOLOGICKÁ :-))
Nasledujúca téza možno nie je ani tak tézou ako doporučením, navyše trochu sprofanovaným doporučením, ale hodí sa:
| Téza 4 | Učiť sa, učiť sa, učiť sa. |
Čím nechcem povedať, že MCh by mal vedieť všetko, ale aspoň v prípadoch, keď si chce očividne zgustnúť na svojich protivníkoch, by si mal lepšie pripraviť argumenty (pozn. editora: nápodobně, pane Kupčíku :-). Neškodilo by ani Vám si trochu něco přečíst o jaderných reakcích, když Vás tak zneklidňují :-). Pak byste například viděl, co mají společného jaderné štěpné a termojaderné syntézní reakce (viz dále)).
Vráťme sa ešte k formulke: "možno už o pár desiatok rokov", ktorá je exemplárnym príkladom veľmi rozšíreného zlozvyku obhajcov jadrovej energetiky - predpovedanie budúcich vedeckých objavov a spoliehanie sa na ne. Čo na tom, že podľa súčasných poznatkov bude potrebné skladovať odpad z jadrovej elektrárne asi stotisíc rokov? (pozn. editora: Není to pravda. Nové objevy jaderné energetiky (viz zmíněné hybridní reaktory a protonová děla) již byly učiněny a pokusně realizovány. Problémem je jejich dokonalá technologická a ekonomická realizace. Likvidace jaderného odpadu silnými zdroji neutronů za současného energetického zisku je tedy principiálně možná) O desať, možno tridsať, najneskôr však sto rokov určite niekto vymyslí, čo s ním. A čo ak nie? História vedy je plná nielen zodpovedaných otázok, ale aj zistení, že nájsť odpovede na niektoré otázky je principiálne nemožné. Čo myslíte, koľko obhajcov jadrovej energetiky by sa nechalo dobrovoľne nakaziť smrteľne nebezpečnou chorobou po uistení, že na výskume jej liečenia pracujú najväčšie svetové kapacity?
Zdatného pritakávača v tejto veci našiel MCh aj v editorovi Kritiky zelenej paradigmy, ktorý si neodpustil poznamku: "Rezignace na vývoj jaderných technológií by nám odřízla cestu k téměř jediné perspektivě budoucí energetiky a existence lidstva vůbec - k absolutně bezpečné a čisté TERMONUKLEÁRNÍ FÚZI." (Cítite ten pátos? To sú slová písané v priam náboženskom vytŕžení. :-) O to lepšia je to nahrávka na smeč.) Jednak si myslím, že súčasná jadrová technológia a termonukleárna syntéza sú principiálne odlišné technológie (pozn. editora: nejsou principiálně odlišné, jsou velmi příbuzné, v obou případech se jedná o využití jaderných reakcí, i když různého typu. Vize termonukleární syntézy si patos zcela zaslouží, protože bychom rázem měli intenzivní zdroj energie minimálně na tisíce let :-)), takže rozvoj prvej neznamená automaticky rozvoj druhej (skôr jej odčerpáva finančné prostriedky)(pozn. editora: rozvoj aut také neznamenal automatický rozvoj letectví :-). Přesto se první letadla montovala v autodílnách, protože zde byli strojaři a odborníci na motory a mechaniku). Dvak energia získaná termonukleárnou syntézou sa bude uvoľňovať vo forme žiarenia, preto silne pochybujem, že by bola absolútne bezpečná a čistá, aj keď si mieru nebezpečnosti a špinavosti netrúfam odhadnúť.(pozn. editora: možná Vás bude zajímat, že ono "záření" jsou neutrony, které budou podle technologického řešení zcela pohlceny v lithiovém plášti v obálce reaktoru, takže ven nepronikne NIC. Onen lithiový plášť je zároveň tepelným médiem, které odvádí "jadernou" kinetickou energii neutronů ve formě neškodné TEPELNÉ energie.)
Na konci Kritiky zelenej paradigmy je časť nazvaná "Skutočný význam ochrany prírody". Ten vidí MCh v tom, že umožní človeku prežiť do doby, keď bude vďaka pokroku technológií na prírode nezávislý. To vyzerá skoro ako happy end. Ja si síce myslím, že sa to nestane nikdy, zatiaľ čo on verí, že to bude čoskoro, ale tento rozdiel je nepodstatný. Kým je človek na prírode závislý, budeme ju chrániť, ja aj MCh, ruku v ruke. Lenže je tu ešte iný a podstatný rozdiel - ako to robiť.
Napríklad MCh si myslí, že ak by "zelení" (t.j. dobrovoľný ochrancovia prírody) neupozorňovali naše ľahostajné vlády, že prírodu treba chrániť, urobili by to vraj zdravotné poisťovne. Kde ten MCh žije? Na Slovensku, kde lekárne horko-ťažko zabezpečujú životne dôležité lieky a nemocniciam hrozí krach? Pochybujem. Sú síce krajiny, kde systém zdravotného poistenia funguje, ale ani tam sa poisťovne o ochranu prírody nestarajú. Keď sa zvýšia náklady na liečenie chorôb spôsobených zlým životným prostredím, tak poisťovňa zvýši sadzby, alebo zníži úroveň poskytovaných služieb, alebo oboje. Naprávať životné prostredie však nebude.
Ozajstným skvostom je však chamulistické tvrdenie, "že skutočným motorom reálnych zmien v ochrane prírody (a MCh mal zrejme na mysli pozitívne zmeny) sa nestali občianske združenia zelených, ale tí, ktorí majú reálnu moc - priemyselné giganty". Nuž ja si napríklad spomínam ako DuPont vyrábal freóny niekoľko rokov po tom, čo bol všeobecne uznaný ich negatívny vlpyv na ozónovú vrstvu. Desiatky cigaretových firiem ešte stále tvrdia, že fajčenie je neškodné. Shell sa nehambí používať metódy, ktoré si oprávnene zaslúžia pomenovanie genocída. To sú moje skúsenosti, našťastie nie veľmi osobné, pretože by to mohli byť moje posledné skúsenosti. MCh má zrejme skúsenosti iné. Znovu ma napadá tá neodbytná otázka: kde svoje skúsenosti zbieral? Žeby ... ale to nie, to je príliš fantastické. Alebo žeby predsa ...
| Téza 5: | MCh je marťan! |
A zrejme nie je na Zemi veľmi dlho, alebo prežil celý svoj pozemský čas v izolácii obklopený len samými technokratmi. Inak si jeho názory neviem vysvetliť.
Ale čo s tým, ako mu pomôcť? O jednej terapii by som vedel. Nech si MCh nájde vo svojom okolí problém, ktorý ho štve. Nemusí to byť nič veľké, radšej nech je to malé, ale konkrétne. Nech skúsi nájsť pár podobne naštvaných ľudí a nech sa spolu s nimi snaží dosiahnuť pozitívnu zmenu. Ak to bude robiť poctivo a vydrží aspoň rok, bez ohľadu na to, či jeho snaženie bude mať konkrétne výsledky, bude z marťanstva vyliečený. Následne možno zreviduje aj evolučný chamulizmus.
TERMONUKLEÁRNÍ ENERGIE NA ZEMI A V HVĚZDÁCH (pod obrázkem je link na český tokamak CASTOR) :
(pozn. editora: Zlovolné poznámky editora a termonukleární patos vkládal - Pavel Vachtl alias LITHIUM )
