Na začiatku môjho pátrania po príčinách tohto (ako tvrdí tesne po každej demonštrácii väčšina médií) chaotického protestovania proti VŠETKÉMU som to takmer vzdal, keď som takmer uveril povrchným diskusným TV reláciám, kde sa bez ladu a skladu striedali rôzni predstavitelia aktivistov od komunistov, hipíkov a religionistov hlásajúcich svoje vlastné bludy a vízie o nutnosti preusporiadania západného kapitalizmu, až po "ultra aktívnych" enviromentalistov s vyleštenými martézami na nohách a nejakým milým zvieratkom v náručí. Našťastie, za nejaký ten deň, sa v médiách začali objavovať aj osoby s trochu väčším rozhľadom. Tí celú situáciu popísali slovami, ktoré sa na transaprentoch a zasprejovaných výkladoch objavovali často, ale s tým rozdielom, že použili umiernenejšie prídavné mená k skratke WTO.

Vtedy som si uvedomil, že "vysoko konštruktívne" jednanie demonštrantov navzdory svojím neoddiskutovateľným negatívnym stránkam splnilo svoj cieľ aspoň v tom, že pritiahlo pozornosť apatickej verejnosti k problému, ktorý sa bez širšieho pohľadu na vec javí ako paranoidný. Ale skôr ako problém definujem, je potrebné uviesť "osoby a obsadenie".

WTO
Svetová obchodná organizácia, založená 1. januára 1995 na Urugajskom kole dohôd (Uruguay Round Agreement) ako súčasť GATT (General Agreement on Tariffs and Trade). V súčasnosti má už 138 členských krajín.

Americkej verejnosti, rovnako ako ostatným národom bol vysvetlený dôvod jej existencie ako vízia bezpríkladného ekonomického rastu, mimo ktorého bude aj pozitívne pôsobiť na všetky aspekty týkajúce sa obchodu. Popri tom svojim vplyvom podporí ochranu spotrebiteľa bezpečnosťou potravín, medicínskych produktov a riešením enviromentálnych otázok.
http://www.wto.org/

Public Citizen
Americká nezisková organizácia, zastupujúca občanov. Nepríjma žiadne príspevky od štátu (!-spomeňte si na obdobnú organizáciu u nás) ani od firiem, aby zaručila službu iba záujmom občanov. Všetok ich príjem pochádza výhradne od členov tejto nadácie a predajom ich publikácií. Nie je problém získať dlhý zoznam ich úspechov na poli ochrany spotrebiteľa.
http://www.citizen.org/

Existuje výrok, ktorý je už sám o sebe znepokojujúci. Zaznel pri prejave v r. 1994 v N.Y. ústami riaditeľa GATT P. Sutherlanda ako podpora pre súhlas USA k WTO: „Vlády sveta, vo svojom postoji k obchodu, by mali zasahovať iba tak málo ako je to len možné.“

A táto veta je o to ešte znepokojujúcejšia, keď si uvedomíme fakt, že to, čo charakterizoval ako „obchod“ už v súčastnosti negatívne ovplyvňuje ekonomické a aj politické štruktúry národov. Vplyv týchto negatív je v knižke rozpísaný v 9 kapitolách, kde každá kapitola zahŕňa inú oblasť negatívne ovplyvnenú WTO. Každá táto oblasť je bohato doplnená o príklady. Z hľadiska vytvorenia si obrazu o rozsahu celej veci stojí za to tieto kapitoly vymenovať:

1. Dopad dohôd WTO na životné prostredie
2. WTO, verejné zdravie a štandardy na bezpečnosť potravín
3. WTO a Geneticky Modifikované Organizmy
4. Dohoda o intelektuálnom vlastníctve a jej vzťah k liekom a k potravinám
5. WTO a rozvojové krajiny
6. Ekonomika rozvojových krajín a WTO: fúzie, služby, nízke mzdy
7. Vplyv WTO na ľudské a pracovné práva
8. Systém Riešenia Sporov

V závere knihy posledná kapitola zhŕňa do niekoľkých bodov ciele, ktoré je treba dosiahnuť, aby bola WTO akceptovateľná pre jej ďalšiu existenciu. Nie je samozrejme pravdou, ako sa tvrdí aktivistami, že WTO je „všemocná“. V súčasnosti je už možné pozorovať výrazný medzinárodný tlak proti jej praktikám. Kniha tiež netvrdí, že všetko, čo súvisí s WTO je špatné. Práve naopak. Organizácia podobného charakteru je pre svet naozaj potrebná. Len spôsob, akým WTO vznikla a smer, akým sa uberá, je vyslovene neprijateľný.

Najdôležitejšie kauzy je možné vyhľadať priamo na webe Public Citizen, alebo aj na weboch zo širokého spektra rôznych aktivistov. Z hľadiska profesionálnosti spracovania textu tejto knihy, ktorá je plná anotácií, by som ale jednoznačne odporúčal záujemcom o seriózne a overené informácie investovať do kúpy tejto knihy. Komu by sa zdala jej cena vysoká (nechcem teraz rozoberať rozdiely kúpnej sily obyvateľstva v rôznych krajinách), nech si skúsi všetky tieto fakty vyhľadávať, porovnávať a overovať sám. Rozhodne je to práca pre x-členný tím na niekoľko mesiacov ;)

        V prípade, že niekoho táto problematika inšpirovala k akcii, tak predtým, ako by sa rozhodol pobehovať s transparentnmi po námestiach, by bolo vhodné takýto krok zvážiť, keďže verejnosť už o probléme vie. Je teraz nutné oboznámiť ju s reálnymi faktami a analýzami a chce to ale trochu viac, ako si len pripustiť osobnú zodpovednosť za náš rodný elipsoid. Je nutné kontaktovať svojich volebných zástupcov a využiť potrebné zákonné prostriedky na naštartovanie procesu, ktorý pri troche šťastia vyústi do politickej vôli. Paranoja á la Akty X tu nepomôže.

V súvislosti s vplyvom nadnárodných organizácií na náš každodenný život sa mi nedá nepripomenúť dohodu, ktorá v poslednom čase vyvolala na internete takú ohromnú odozvu – The Digital Millenium Copyright Act. Toto v knižke síce nenájdete, lebo s WTO to priamo nesúvisí (keďže tá dohoda má pre korporácie taký úspech, asi to nebolo potrebné implementovať aj vo WTO ;)), ale krásne to dokumentuje spôsob, akým šikovný právnici nadnárodných korporácií využívajú nedostatočné a niekedy aj neexistujúce zákony na dosiahnutie svojich obchodných cieľov a neexistencia precedensov im v tom výdatne pomáha. Je samozrejme nevyvrátiteľný pozitívny vplyv ekonomiky na život nás všetkých, lenže obchod bez kontroly robí z nášho sveta to, čo je.

Podľa môjho názoru sa v budúcnosti nie je možné zaobísť bez vyššej inštitúcie s REÁLNOU mocou v medzinárodných vzťahoch (a nie OSN - so všetkou úctou zatiaľ len luxusný chat-klub pre prezidentov), voči ktorým by malo WTO a iné svetové organizácie úplne opačný rešpekt ako len k vládam sveta (v tejto knihe je na to niekoľko príkladov).
        Ja problém nevidím vo WTO. "Kauza" WTO je len prirodzený výsledok stavu vecí v medzinárodnom meradle. Problém vidím v nedostatočnej kooperácii národov, ktoré sa radi hrajú na vlastnom piesočku a nemajú záujem o inštitúciu, ktorá by im videla na prsty, nie to ešte koordinovala ich ekonomické funkcie pre svetové blaho (alebo zachovanie druhu?). A to bude pravdepodobne trvať v takej či onakej forme do vtedy, kým sa na Zemi nespotrebujú všetky prirodzené zdroje a situácia ju nebude priamo vyžadovať.