O čom bude reč
V prvom rade je dobré upresniť, si o čom bude reč: budem sa zaoberať otázkami
vzťahu človeka k prírode. Pod pojmom príroda budem myslieť biotop
tejto planéty a nič iné, teda žiadnu Matičku Prírodu a jej rôzne modifikácie, hoci
v texte narazíme aj na hodnotenie antropomorfnej koncepcie prírody. Pod pojmom človek
zasa nebudem rozumieť určitého konkrétneho človeka, ale nás všetkých - celé
ľudstvo aj s jeho minulosťou.
Zelená paradigma zdôrazňuje negatívny vplyv industrializácie a konzumne
orientovanej spoločnosti na životné prostredie planéty:
| Rýchly úbytok biotopu, hlavne v oblasti pralesov, ale aj v civilizovaných oblastiach,
kde počet lúk, lesov a pasienkov stále ustupuje urbanizácii. Ten istý úbytok
pozorujeme aj v oceánoch a moriach, či už vplyvom globálneho znečistenia, alebo
priemyslovým výlovom morských rastlín a živočíchov. |
| Negatívne vplyvy na atmosféru planéty, či už ide o skleníkový efekt, stenčenie
ozónovej vrstvy, rast znečistenia ovzdušia exhalátmi priemyslovej produkcie. |
| Narušenie ekologickej rovnováhy, či už vplyvom úbytku biotopu, alebo vyhynutím či
vylovením celého radu živočíšnych a rastlinných druhov, čím sa výrazne narušuje
prirodzený potravinový reťazec a milióny rokov vytváraná ekologická rovnováha. |
| Vznik a používanie technológií, ktoré majú neodhadnuteľný dopad na planetárny
ekosystém na mnoho tisíc rokov dopredu. Ide najmä o jadrové technológie,
nanotechnológie a biotechnológie. |
| Vznik nových pre ekosystém neústrojných a často aj nebezpečných látok, súhrnne
nazývaných odpad, ktoré sa nedajú používať, a často sa musia komplikovane
uskladňovať. |
| Vyťažovanie nenahraditeľného prírodného bohatstva, ktoré vznikalo mnoho milónov
rokov a ktoré nedokážeme nahradiť. |
Úlohou tohoto pojednania nie je hodnotiť, či sú spomínané tvrdenia vecne
správne, hoci niektoré, alebo všetky sú diskutovateľné; napríklad vplyv exhalátov
na vznik ozónovej diery je sporný. V ďalšom texte budeme predpokladať, že tomu tak
skutočne je. Mojou úlohou bude predovšetkým hľadať odpoveď na otázku
Prečo?
Ako vysvetlenie hore spomínaného konania sa uvádzajú hlavne tieto príčiny (v
rôznych obmenách):
| Nekontrolovaná nenásytnosť konzumnej spoločnosti. |
| Chybné chápanie postavenia človeka vo svojom ekosystéme, ako pána prírody. |
| Nezvládnutie racionálneho vývoja civilizácie smerom k technologicky orientovanému
vývoju. |
Spoločným charakteristickým znakom týchto tvrdení je predstava omylu,
nesprávneho konania, či rozhodovania sa časti planetárnej komunity
rozumných bytostí, inými slovami vidíme novú formu prvotného dedičného
hriechu ľudstva so všetkým, čo k tomu patrí: vyhnaním z raja (ekologickej
rovnováhy), trestom v podobe chorôb a hrozby sebazničenia, ale aj s predstavou
vykúpenia a príchodu kráľovstva nebeského v podobe vyrovnaného vzťahu človeka a
prírody, pravda ak sa ľudstvo spamätá a urobí nápravu.
Hlavným motívom zelenej paradigmy je teda hriech, čiže nesprávne konanie človeka
proti zvonka mu daným prikázaniam (zákonom prírody). To ovšem nie je nič nové pod slnkom.
Motív hriechu je vlastný práve našej semitsko-kresťanskej kultúre, kde neustále
rozdeľujeme všeličo na dobré a zlé, pričom to dobré je od Boha a zlé od Diabla.
Človek je neustále pokúšaný Diablom, často sa zle rozhodne a musí znášať trest.
Aj ľudstvo neodolalo pokušeniu konzumu, a rozkrútilo takú špirálu konzumného
správania sa, že musel nasledovať trest v podobe ohrozenia samej podstaty života na
Zemi.
Aby sme mohli vzťah ľudstva k prírode takto chápať, musia byť splnené tieto
implicitné prepoklady:
Možnosť slobodnej voľby rozhodovania človeka o jeho vzťahu k prírode.
Systém, v rámci ktorého je možná sloboda rozhodovania, teda niečo vyššie,
čo presahuje prírodu spolu s človekom, niečo, čo určuje slobodu voľby (v zmysle
nášho predchádzajúceho prirovnania to musí byť akýsi systém Dobra a Zla).
Tieto predpoklady považujem za sice nevyslovené, ale hlboko vlastné zelenej
paradigme. Na podporu tohoto tvrdenia možno uviesť veľa príkladov. Za všetky tri:
| Jadrová energetika. Podľa zelenej paradigmy je možné sa rozhodnúť, či
jadrová energetika áno alebo nie. Máme teda slobodu voľby. Aby sme sa mohli
rozhodnúť, musí existovať možnosť spôsobu života založeného na nejadrovom
variante zabezpečenia energetických potrieb ľudstva, či už na báze zníženia
konzumných potrieb alebo spotreby energie, či jej generovanie inými prostriedkami. Je
teda akýsi systém potenciálnych možností riešenia, a kedže máme slobodu voľby,
existuje v rámci tohoto systému aj niečo, čo určuje, ktoré
riešenie je a ktoré nie je správne. |
| Konzumný spôsob života. Priemysel dnes uz neprodukuje len tovar na
uspokojenie životných potrieb, ale produkuje aj životné potreby. Prostredníctvom
reklamy presviedča ľudí o potrebe niečoho, čo doteraz nikdy nepotrebovali. Tento
postup mimoriadne zaťažuje životné prostredie a vedie k enormnej exploatácii
prírodných zdrojov. Podľa zelenej paradigmy existuje sloboda voľby medzi uskromnením
sa alebo cestou vyčerpania zdrojov prísť k chudobe, zničenému životnému prostrediu
a následne k zániku. Okrem samotnej možnosti voľby medzi dobrým a zlým riešením je
tu ovšem niečo, čo nesporne vytvorilo také zložité a komplexné
správanie sa človeka, akým je jeho spoločenská a ekonomická organizácia, v rámci
ktorej exploatuje prírodné zdroje. Odkiaľ sa táto organizácia vzala a aká je vlastne
možnosť slobodnej voľby v rámci tejto organizácie? Odpovede na tieto otázky sú
možné iba vtedy ak to niečo vysvetlíme. |
| Konflikt človeka s prírodou. Podľa tejto predstavy sa človek postavil proti
vlastnej prírodnej podstate a nerešpektovaním prírodných zákonov
vyvolal ničivý konflikt s prírodou, teda vlastným biotopom, ktorý sa na Zemi utváral
miliardy rokov. Samotný konflikt je podľa tejto predstavy nesprávny. Opäť je tu teda
otázka, či človek (alebo ľudstvo) má, či nemá slobodu voľby. Či už ju má, alebo
nie, je zrejmé, že toto rozhodovanie musí mať širší priestor, ako je samotný
biotop spolu s človekom. Ak by tomu tak nebolo, tak správanie človeka by muselo byť
integrálnou súčasťou zákonov jeho biotopu, a teda by nemala otázka slobody voľby
žiaden zmysel. Človek sa mohol proti prírode postaviť iba tak, že aspoň v jednej
veci, ak nie vo viacerých, je mimo vlastného biotopu. Inými slovami: Človek a príroda
musia byť súčasťou akéhosi širšieho celku, teda niečoho, v rámci
čoho môžeme uvažovať o slobode voľby. |
O tom, v čom tkvie sloboda voľby človeka a čo je to niečo, sa
pokúsim zamyslieť v ďalších kapitolách. Už teraz je však zrejmé, že na
vysvetlenie vzťahu človeka a prírody je zelená paradigma nedostačujúca.
|